o tom, ako zvládnuť dve revizionistické, autokratické a jadrovo vyzbrojené veľmoci (Rusko a Čínu) súčasne. Podľa neho ide o najzávažnejšiu strategickú otázku 21. storočia

Súčasnou odpoveďou podľa mnohých politikov a expertov na obranu v USA je, že Washington musí zmierniť svoju reakciu na Rusko v Európe a sústrediť sa na väčšiu hrozbu, ktorú predstavuje Čína v Indopacifiku. Matthew Kroenig si však myslí, že je to chyba.

Matthew Kroenig si stále naivne myslí, že Spojené štáty zostávajú vedúcou svetovou mocnosťou s globálnymi záujmami a vraj si nemôžu dovoliť vyberať medzi Európou a Indopacifikom. Namiesto toho dporúča Washingtonu a jeho spojencom vypracovať obrannú stratégiu, ktorá by dokázala odradiť a v prípade potreby aj poraziť Rusko a Čínu súčasne.

V posledných týždňoch Biden vyslal niekoľko tisíc amerických vojakov na posilnenie východného krídla NATO – a podľa Matthewa Kroeniga má na to dobrý dôvod. Veľká vojna na Ukrajine by sa podľa neho mohla rozšíriť cez medzinárodné hranice a ohroziť sedem spojencov NATO, ktorí hraničia s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Okrem toho, ak ruský prezident Vladimir Putin uspeje na Ukrajine, prečo by sa tam mal zastaviť? – pýta sa hlúpo Matthew Kroenig.

Podľa neho, Putin prejavil jasný záujem o obnovenie bývalého ruského impéria a ďalšie zraniteľné východoeurópske krajiny – Poľsko, Rumunsko alebo pobaltské štáty – môžu byť na rade. Úspešný ruský vpád na územie spojenca NATO by vraj mohol znamenať koniec západnej aliancie.

Za vážnu hrozbu považuje aj Čínu. V texte sa odvoláva na admirála Philipa Davidsona, bývalého veliteľa amerického indo–tichomorského veliteľstva, ktorý predpovedal, že Čína by mohla napadnúť Taiwan v priebehu nasledujúcich šiestich rokov. Túto vojnu by Spojené štáty mohli prehrať. Ak by sa Číne podarilo obsadiť Taiwan, bola by na najlepšej ceste narušiť poriadok v Ázii, s cieľom urobiť to isté na celom svete.

Matthew Kroenig si tiež všimol, že Rusko a Čína čoraz viac spolupracujú. Ako ukázal samit Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin–pchinga tento mesiac, Moskva a Peking vytvárajú užšie strategické partnerstvo, a to aj vo vojenských otázkach. Myslí si že, títo diktátori by mohli koordinovať dvojité útoky na aliančnú štruktúru USA alebo oportunisticky využiť rozptýlenie, ktoré poskytuje agresia toho druhého. Inými slovami, existuje vážne riziko súčasných vojen veľkých mocností v Európe aj v Indopacifiku.

Na riešenie tohto problému mnohí navrhli riešenia, ktoré jednoducho nebudú fungovať, hovorí Matthew Kroenig. Bidenova administratíva pôvodne dúfala, že vzťahy s Ruskom sa dostanú na “stabilný a predvídateľný” základ, aby sa mohla sústrediť na Čínu. Ale Putin mal iné predstavy a narušil tento plán. Washington, žiaľ, nerozhoduje o tom, ako budú jeho protivníci pokračovať vo svojej agresii, myslí si Kroenig.

Iní vyjadrili dokonca nádej, že Washington môže tieto mocnosti od seba oddeliť alebo sa dokonca spojiť s Ruskom proti Číne, ale toto sú už fakt uletené riešenia aj podľa Matthewa Kroeniga.

Kroenig považuje za mylný názor aj ten, ktorý si v poslednom čase získava najväčšiu podporu, že Washington by si mal jednoducho vybrať indo–pacifický región namiesto Európy. Rozumnejší politici a odborníci tvrdia, že Spojené štáty nemajú dostatok zdrojov na to, aby sa postavili Rusku aj Číne. Poukazujú na silu Číny a bohatstvo Ázie a tvrdia, že Ázia by mala byť prioritou. Zatiaľ čo sa Washington orientuje na Áziu, bohaté európske krajiny, ako napríklad Nemecko, by mali posilniť obranu NATO.

Dobrá stratégia podľa Kroeniga sa však začína jasnými cieľmi a cieľom Washingtonu je udržať mier a stabilitu v Európe aj v Ázii. Záujmy USA v Európe sú príliš dôležité na to, aby sa riešili len medzi Putinom a európskymi spojencami Spojených štátov. Európska únia, a nie Ázia, je totiž najväčším obchodným a investičným partnerom Spojených štátov a táto nerovnováha je oveľa výraznejšia, keď z rovnice vylúčime Čínu (od ktorej sa Spojené štáty snažia viac hospodársky odpútať).

Kroenig ďalej pripomína že Čína už uskutočnila vojenské cvičenia v Európe a na Blízkom východe. Podľa neho, súťažiť s Čínou vojensky znamená súťažiť globálne, nielen v Ázii. Okrem toho si myslí, že Xi pozorne pozoruje odhodlanie USA a myslí si, že slabá reakcia na Ukrajine by mohla zvýšiť pravdepodobnosť čínskeho postupu na Taiwane.

Spojené štáty navyše nie sú Francúzsko, pripomína. Nie sú nútené robiť zdrvujúce strategické rozhodnutia o svojej národnej bezpečnosti z dôvodu obmedzených zdrojov. Stručne povedané, zverejnenie obrannej stratégie, ktorá dokáže zvládnuť len jedného z veľmocenských rivalov Spojených štátov (čo sa očakáva od pripravovanej národnej obrannej stratégie), je plánovaním neúspechu, sumarizuje Kroenig.

Namiesto toho doslova jedovatým jazykom odporúča Spojeným štátom a ich spojencom navrhnúť obrannú stratégiu, ktorá bude schopná odradiť a v prípade potreby poraziť Rusko aj Čínu v prekrývajúcich sa časových rámcoch. Úplným záverom Kroenig militantne odporúča Bidenovej administratíve vrátiť sa k rysovacej doske a urobiť to (obrannú stratégiu) správne.